Gɛgɛgɛda 12

1 Naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ: 2 Ofɛ́ yɔ́ɔyɔ yó ná bɛ́ɛmba go busío bɛ́nyɔ́ ofɛ́ yá busío yá ɛfɛ́; yó ná bɛ́ɛmba go busío bɛ́nyɔ́, ofɛ́ yá busío yá nnyómá. 3 Gálágáláa nɔnɔ nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, no bó oyana goŋaa: 'Budúgú bá gɔ́ɔ́dɔ́ bá ofɛ́ yɔ́ɔyɔ, bá ŋga gɔ́lɔ́ moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ummue go ncíbo ya batɔ, moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ummue go nnyaŋá iŋkimée. 3 Gálágáláa nɔnɔ nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, no bó oyana goŋaa: 'Budúgú bá gɔ́ɔ́dɔ́ bá ofɛ́ yɔ́ɔyɔ, bá ŋga gɔ́lɔ́ moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ummue go ncíbo ya batɔ, moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ummue go nnyaŋá iŋkimée. 4 Amóŋa batɔ bá nnyaŋá bá lɛ́ sɔŋɛ kɔ́kɔ́ɔ go moɔnɔ́ ba gɛdómbáa, bá bénebiginye na mebégu má mekúígíi, aŋa ombanɔ yá batɔ yó lɔ́mɔ́; no bana naá moɔnɔ́ ba gɛdómbáa mɔ́ɔnyɔ bodáŋɔ aŋa onyɔ moánɛ a lɔ́mɔ́ bá go nyáa. 5 Bó ná bɛ́ɛmba moɔnɔ́ ba gɛdómbáa kanɛ giféné, gɛnɔ́mɛ, gɛ́ ná lɛ́ nnyómá mmue; no lɛ́ ba go gɔ́lɔ moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ɛ́na ba mbúnyi. 5 Bó ná bɛ́ɛmba moɔnɔ́ ba gɛdómbáa kanɛ giféné, gɛnɔ́mɛ, gɛ́ ná lɛ́ nnyómá mmue; no lɛ́ ba go gɔ́lɔ moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ɛ́na ba mbúnyi. 6 N o gɛ́ bɛ́dɛgɛna bó húme naá buisí bá gɔ́ɔ́dɔ́ na génni bá ofɛ́ yɔ́ɔyɔ; naá kadɛ́gadɛ́ ya moɔbɔ́bɔ́ɔ móandɛ́, nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá lɛ go gɛ́ sɛ́sɛda ukelú. 7 Bá gɔ́lɔnɔ manɔ́ŋɔ́ má gɛ́, bá fúenene naá maayá má ɛfɔ́dɔ ya nnyaŋá miimée mádadɔ́, naá nnyaŋá sɛ́ɛsɛ bá ná gɛ́ nyáamɔ́. 8 Na budúgú moatɛ́ bɔ́ɔbɔ, bá nyáa mmegú sá gɛ́, foáalú naá íyuke; bá gɛ́ nyáana na bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye gɔnɔ́ na mbínyí sá go noanana. 9 No do gɛ́ nyáá kanɛ go yiidinye go bɛ́na ɛ́na oyáalú na miimpo; kanɛ́ bá gɛ́ foanana naá íyuke, na odóɛ, bɛnamá na mágadɛ́ɛ kɛ. 9 No do gɛ́ nyáá kanɛ go yiidinye go bɛ́na ɛ́na oyáalú na miimpo; kanɛ́ bá gɛ́ foanana naá íyuke, na odóɛ, bɛnamá na mágadɛ́ɛ kɛ. 10 Gó nco héme na gɛyɛ́nɛ, pumbú ɛ dɛ síéné; kanɛ́ akɛ́ pumbú ɛ síene na gɛyɛ́nɛ́, no lókonyo naá íyuke. 11 Naá gɛcamɛna gá go nyáanana, no bɛ́ɛmba na kandáa go nosɛ́ŋɛ́, nnaadɛna sɛ́nyɔ́ go bɛgɔ́ndɔ́, na gidímbo gɛ́nyɔ́ go ombɔ́gɔ; no gɛ́ nyáanana fɛaŋɔ fɛaŋɔ, bó lɔ́mɔ́ Pásɛ́ka ya Kanɛ Mesúge. 12 Na budúgú moánɛ bɔ́ɔbɔ, nná bótóolidio gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, ŋgóna baaná biimée bá Egíbítene bá busío go bébíene, a bayɛga batɔ a húme nnyama, combana ba asaŋa biimée bá Egíbítene bɛsɛnɛ. Ndɛ́ Kanɛ Mesúge. 12 Na budúgú moánɛ bɔ́ɔbɔ, nná bótóolidio gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, ŋgóna baaná biimée bá Egíbítene bá busío go bébíene, a bayɛga batɔ a húme nnyama, combana ba asaŋa biimée bá Egíbítene bɛsɛnɛ. Ndɛ́ Kanɛ Mesúge. 13 Manɔ́ŋɔ́ má nyó dúgune go gieninye naá nnyaŋá sɛ́ɛsɛ no ná bɛ́ɛmbamɔ́ kɔ́ɔ; nná bɛ́ɛmba ŋgɛ́na manɔ́ŋɔ́, tómba ndɛ́áŋálɛaŋa, noséésényée nó do nyó báláfɛ́ná, gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ nná bédúfiemú Egíbítene. 14 No ná bɛ́dɛgɛna gibééníŋínyí gá buisí bɔ́ɔbɔ, no lo go ɛ́da go leebenye gibíné go go búlugenye Kanɛ Mesúge; no ná leebenye buisí bɔ́ɔbɔ aŋa gicele gá bɛcamɛna biimée go mbɔ́dɔ yɛnyɔ́ ya goúle. 15 Medúgú mátáanɔ na máandɛ́, no nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye. A dúme buisí bá busío, bá dɛ gídé ondɔ yá go fudugenye uguŋe naá nnyaŋá sɛ́nyɔ́; goakɛ́ mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ná nyáamɔ́ gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú, bá ŋga mo úlíe naá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 15 Medúgú mátáanɔ na máandɛ́, no nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye. A dúme buisí bá busío, bá dɛ gídé ondɔ yá go fudugenye uguŋe naá nnyaŋá sɛ́nyɔ́; goakɛ́ mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ná nyáamɔ́ gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú, bá ŋga mo úlíe naá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 16 Buisí bá busíio, no bɛa gimmúmpúu gá odɔ́ŋɛ́nɔ; buisí bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ, no gɔnɔ bɛa gimmúmpúu gá odɔ́ŋɛnɔ́. Buelí bɛ́ ɛmbɔ́gɔ bó do báá medúgú moánɛ; no lɛ́ goana ba go námba boóma bá ŋaá onyɔ moánɛ a nyáa. 17 No gumbene gɛlɔsɛnɔ gá gibíné gá bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye, goakɛ́ naá buisí moánɛ gɔ́ɔ mmbaá lɛ ba go húmie bitúu bá benuí bidé bɛ́nyɔ́ naá Egíbítene; no gumbene buisí bɔ́ɔbɔ aŋa gicele gá bɛcamɛna biimée go dogɔgɔ́ dɛ́nyɔ́. 17 No gumbene gɛlɔsɛnɔ gá gibíné gá bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye, goakɛ́ naá buisí moánɛ gɔ́ɔ mmbaá lɛ ba go húmie bitúu bá benuí bidé bɛ́nyɔ́ naá Egíbítene; no gumbene buisí bɔ́ɔbɔ aŋa gicele gá bɛcamɛna biimée go dogɔgɔ́ dɛ́nyɔ́. 18 Ofɛ yá busío, naá buisí bá gɔ́ɔ́dɔ́ na génni bá ofɛ́, na ŋgɛ́da buisí, no ná nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye bó ɛ́da húme naá ŋgɛ́da buisí ya buisí bá nitíno na búmmue. 19 Medúgú mátáanɔ na máandɛ́ tisi má dómba, bá dɛ gídé ondɔ yá go fudugenye uguŋe naá nnyaŋá sɛ́nyɔ́. Goakɛ́ mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá nyáá gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú, bá ŋga mo úlíe naá nɛgósa ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, akɛ́ a bɛ́ɛmba uŋunyí, akɛ́ a bɛ́ɛmba gɛbola. 19 Medúgú mátáanɔ na máandɛ́ tisi má dómba, bá dɛ gídé ondɔ yá go fudugenye uguŋe naá nnyaŋá sɛ́nyɔ́. Goakɛ́ mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá nyáá gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú, bá ŋga mo úlíe naá nɛgósa ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, akɛ́ a bɛ́ɛmba uŋunyí, akɛ́ a bɛ́ɛmba gɛbola. 20 No do ná bóso go nyáa gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú; naá kɛ́gɛ́ná sɛ́nyɔ́ iŋkimée, no ná nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye'." 21 Mósɛsɛ go dɔ́ŋɔnɔ batɔ bafɛanɔ́ɔ biimée bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, go bó oyana a amɔ́: "Ɛ́dá nɔnɔ no gɔ́lɔnɔ bidúgé go ncíbo sɛ́nyɔ́ sá batɔ, no bɛ́ sɛ́sa go Pásɛ́ka. 21 Mósɛsɛ go dɔ́ŋɔnɔ batɔ bafɛanɔ́ɔ biimée bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, go bó oyana a amɔ́: "Ɛ́dá nɔnɔ no gɔ́lɔnɔ bidúgé go ncíbo sɛ́nyɔ́ sá batɔ, no bɛ́ sɛ́sa go Pásɛ́ka. 22 No bɔ́ŋɔnɔ bɛtáfɛ bá noɛndɛ́, no dúmene naá isóyóo ya manɔ́ŋɔ́, no lo go ɛ́da go má fɛla naá ɛfɔ́dɔ ya bɛasɛ́ bá nnyaŋá maayá miimée mádadɔ́. Mɔtɔ naá bɛnyɔ́ɔ a dɛ húmé hanyɔ́ bó ɛ́da húme na gɛyɛ́nɛ́. 23 Aŋa Kanɛ Mesúge a ná bótóolidiomú fo go fáa Egibítene noséésényée, ɛ ɛ́na manɔ́ŋɔ́ fɛláfɛlá naá ɛfɔ́dɔ ya nnyaŋá sɛ́nyɔ́, Kanɛ Mesúge a ŋga fulúgé nnyaŋá ya ndiemi a dɛ íŋéné kɔ́ɔ, a ŋga legé mɔtɔ ba gikume go íŋene naá nnyaŋá sɛ́nyɔ́ go gifúugie. 23 Aŋa Kanɛ Mesúge a ná bótóolidiomú fo go fáa Egibítene noséésényée, ɛ ɛ́na manɔ́ŋɔ́ fɛláfɛlá naá ɛfɔ́dɔ ya nnyaŋá sɛ́nyɔ́, Kanɛ Mesúge a ŋga fulúgé nnyaŋá ya ndiemi a dɛ íŋéné kɔ́ɔ, a ŋga legé mɔtɔ ba gikume go íŋene naá nnyaŋá sɛ́nyɔ́ go gifúugie. 24 No ŋga gumbéné gɛlɔsɛnɔ gɛ́ɛgɛ go busío bɛ́nyɔ́, tɔ́nɔ go baaná bɛ́ŋyɔ́, go bɛcamɛna biimée. 24 No ŋga gumbéné gɛlɔsɛnɔ gɛ́ɛgɛ go busío bɛ́nyɔ́, tɔ́nɔ go baaná bɛ́ŋyɔ́, go bɛcamɛna biimée. 25 Aŋa no ŋgaá ŋá no báa go íŋene naá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ Kanɛ Mesúge a ná nyó fáamɔ́, aŋa bó lɔ́mɔ́ go tánɔ yɛhɛ́, no gumbene gɛlɔsɛnɔ moánɛ, bó lɛ́ gɛfona. 26 Gɔ́ɔgɔ baaná bɛ́nyɔ́ bá ŋgaá nyó úhúné bá amɔ́: "Bɔ́ɔbɔ no ŋananamɔ́ bó lɛ́ naá cí nɛɛ́nɛ o? 26 Gɔ́ɔgɔ baaná bɛ́nyɔ́ bá ŋgaá nyó úhúné bá amɔ́: "Bɔ́ɔbɔ no ŋananamɔ́ bó lɛ́ naá cí nɛɛ́nɛ o? 27 no bó gundie no amɔ́: bó lɔ́mɔ́ gɛbáágá gá Pásɛ́ka, gɛ́ lɛ́ go mbúlugie ya Kanɛ Mesúge, mɔ́ɔnyɔ a mbaá dómbánáa ndɛ́áŋálɛaŋa nnyaŋá sá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ naá Egíbítene, gɔ́ɔgɔ a mbaá fáá Egíbítene gɛbɛ́ gá noséésényée, a báá sódío nnyaŋá sɛ́cɔ́. Boɛ́nɔ go lɔŋɔmɛdɔnɔ mosío go cí, bá báá gulée enúu." 28 Kɔ́ɔ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá gundenemú, go yɔgɔnɔ buelí bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔmɔ́ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ; bá báá ŋaáa nɔ́ɔ. 29 Naá tɛ́mádɛ́má ya budúgú, Kanɛ Mesúge go óna baaná bá busío go bébíene naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, a bayɛga naá ohaŋa ba Falaɔ́ŋɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ ndukií naá ndáŋɛ yɛhɛ́ ya bufuŋe, a nco héme naá moɔnɔ́ ba busío go bébíene ba ŋkólío naá gɛaŋɔ, ɛ ɛ́da súge naá moɔnɔ́ ba busío go bébíene ba nnyama. 29 Naá tɛ́mádɛ́má ya budúgú, Kanɛ Mesúge go óna baaná bá busío go bébíene naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, a bayɛga naá ohaŋa ba Falaɔ́ŋɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ ndukií naá oŋgɛ́yɔ́ yɛ́hɛ́, a nco héme naá moɔnɔ́ ba busío go bébíene ba ŋkólío naá gɛaŋɔ́, ɛ ɛ́da súge naá moɔnɔ́ ba busío go bébíene ba nnyama. 30 Falaɔ́ŋɔ go fadɛgɛna na budúgú, mɔ́ɔ na boyogóní bɛ́hɛ́, na batɔ bá Egíbitene biimée; kóokóo go ɛ́da go dónógogana naá Egíbítene, goakɛ́, nnyaŋá ya kanɛ mɔtɔ go gúe akɛ́ ummue ɛ dɛ mbáa lɛ hɔ́ɔ. 31 Na budúgú bɔ́ɔbɔ, Falaɔ́ŋɔ go dɔ́ŋɔnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, a amɔ́ gáábɔ́ a amɔ́: "Fadɛ́gɛ́na nɔnɔ nɛ́nyɔ́ ná biimée, húmé nɔnɔ naá kadɛ́gadɛ́ ya boɛ́nɔ bámɛ, bɛɛnyɔ́ɔ na baanáa bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. Ɛ́dá nɔnɔ, no búlugenye Kanɛ Mesúge, aŋa no mboó oyáa. 31 Na budúgú bɔ́ɔbɔ, Falaɔ́ŋɔ go dɔ́ŋɔnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, a amɔ́ gáábɔ́ a amɔ́: "Fadɛ́gɛ́na nɔnɔ nɛ́nyɔ́ ná biimée, húmé nɔnɔ naá kadɛ́gadɛ́ ya boɛ́nɔ bámɛ, bɛɛnyɔ́ɔ na baanáa bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. Ɛ́dá nɔnɔ, no búlugenye Kanɛ Mesúge, aŋa no mboó oyáa. 32 Gɔ́lɔ́nɔ́ɔ nɔnɔ bɛdómbáa bɛ́nyɔ́ na gúlúge sɛ́nyɔ́, aŋa no mboó oyáa; ɛ́dá nɔnɔ, no gɔnɔ pona." 33 Batɔ bá Egíbítene go ɛ́da go fála, bá sagalasagala go go bó húmie naá gɛdɔŋɔ gábɔ́, goakɛ́, bá mba lɛ́ bá gálagala bá amɔ́: "Dɛ gaá fúé biimée. 34 Boɛ́nɔ go bádóɛgana badɔ́bɔ́ bábɔ́ bá uguŋe bɛ́ gá lɛ́ bɛ́ dɛ fudúgée. Bá báá gódánáa bɛdɔ́bɛ́nɔ́ naá bɛla bábɔ́, bá báá bádóɛ́gáná go bibéndu. 34 Boɛ́nɔ go bádóɛgana bɛdɔ́bɔ́ bábɔ́ bá uguŋe bɛ́ gá lɛ́ bɛ́ dɛ fudúgée. Bá báá gódánáa bɛdɔ́bɛ́nɔ́ naá bɛla bábɔ́, bá báá bádóɛ́gáná go bibéndu. 35 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, Aŋa Mósɛsɛ a mbaá bó oyánɛ́náa, go ŋa nɔ́ɔ, gáábɔ́ go ɔŋɔnɔ batɔ bá Egíbítene muséní má maanánáalú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí na má gɛkɔ́ŋɔ gá góolo, tɔ́nɔ na bɛla. 36 Kanɛ Mesúge go boogo baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ naá boayá bá batɔ bá Egíbitene, bá bó fáanana moóma muimée mɔ́ɔmɔ bá mbaá lɛ bá bó ɔŋɔnɔ. 37 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go fadɛgɛna naá tɛ́sɔnɔ ya Alamásɛs!, bá bɛ́ɛ́dá naá Sɛ́kɔdɛ, bá mba lɛ́ batɔ ombanɔ yá go húme batɔ bɛgaaga bá banɔ́mɔtɔ́ tɔ́sɛnɔ mantɛdɛ mátáanɔ na búmmue, kanɛ go bana baábayɔ́; 37 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go fadɛgɛna naá tɛ́sɔnɔ ya Alamásɛs!, bá bɛ́ɛ́dá naá Sɛ́kɔdɛ, bá mba lɛ́ batɔ ombanɔ yá go húme batɔ bɛgaaga bá banɔ́mɔtɔ́ tɔ́sɛnɔ mantɛdɛ mátáanɔ na búmmue, kanɛ go bana baábayɔ́. 38 Gitúu gá batɔ kanɛ ombanɔ, egúli mbɔ́dɔ aá mbɔ́dɔ, go ɛ́da olɔŋɔ nabɔ́; bá mba lɛ́ tɔ́nɔ na bitúu bá nnyama: bɛdómbáa na gúlúge. 39 Kɔ́ɔ bá námbamɔ́ bɛdɔ́bɔ́ bá bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye na uguŋe yá dɔ́bɔ́dɔ́bɔ́ yɔ́ɔyɔ bá mbaá dómbánáa na yɔ́ naá go húme naá Egíbítene, yɔ́ kanɛ go fuduge; goakɛ́ bá mbaá bó gúnée naá Egíbítene, kanɛ gɔnɔ́ ndukúménínée, bá báá lɔbɛ́nɔ́ kanɛ go gɔ́lɔnɔ bíyeébulu. 40 Nnyómá sɛ́ɛsɛ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá mbaá dúmbíe naá Egíbítene sɛ́ mba lɛ́ nnyómá mantɛdɛ ménni na nitíno na sɛ́ɔ́dɔ́. 41 Naá nnyimé ya nnyómá mantɛdɛ ménni na nitíno na sɛ́ɔ́dɔ́ sɛ́ɛsɔ, buisí moatɛ́, ɛlɔŋɔ ya bidé ya Kanɛ Mesúge go húme naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 41 Naá nnyimé ya nnyómá mantɛdɛ ménni na nitíno na sɛ́ɔ́dɔ́ sɛ́ɛsɔ, buisí moatɛ́, ɛlɔŋɔ ya bidé ya Kanɛ Mesúge go húme naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 42 Bá ná leebenye budúgú bɔ́ɔbɔ go mbúlugie ya Kanɛ Mesúge, goakɛ́ a lɛ́ bó húmíelú naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene; bá ná leebenye budúgú bɔ́ɔbɔ go mbúlugie ya Kanɛ Mesúge go baaná bɛ́ Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ na dogɔgɔ́ dábɔ́. 43 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ a amɔ́: "Gɛlɔsɛnɔ gɛ́ núune Pásɛ́ka gɛ́gɛ́ɛ: mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ uŋunyí a dɛ sɛmɛ́gánánáa go nyáa. 43 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ a amɔ́: "Gɛlɔsɛnɔ gɛ́ núune Pásɛ́ka gɛ́gɛ́ɛ: mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ uŋunyí a dɛ sɛmɛ́gánánáa go nyáa." 44 Go anca gɛɔlɛ́ giimée gɛ́ɛgɛ o mbaá bódá go muinyí; a lɛ go nyáa pásɛ́ka. 45 Batɔ báaba bá gɛ́gamɔ́ anáa no lɔ́mɔ́ na bɛbola bá dɛ nyáá. 45 Batɔ báaba bá gɛ́gamɔ́ anáa no lɔ́mɔ́ na bɛbola bá dɛ nyáá. 46 No ná yɛ nyáanana goana naá ncíbo; no do húmé hanyɔ́ na gigísi, tɔ́nɔ no do bandɛ́dá gigúégúé. 47 Nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ nɛ́ ná leebenye Pasɛ́ka. 47 Nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ nɛ́ ná leebenye Pasɛ́ka. 48 Aáŋa uŋunyí mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ go nɛdómba naá maamɔ́ a maamana go nyáa Pásɛ́ka ya Kanɛ Mesúge, batɔ bá pindi biimée báaba bá lɔ́mɔ́ naá mɔ́ nnyaŋá bá sɛmɛganana go bó anca; hɔ́ɔlɔ́ gɔ́ɔ a ná báyɛkɛna go go nyáa Pásɛ́ka, a bɛ́ɛmba caŋa na bindunkíi; kanɛ́ mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ kanɛ go ancaba a dɛ háánánáa go nyáa. 49 Gicele gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɛ́ táŋɛ́ gímmue go gindukíi gá mɔtɔ na uŋunyí mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ go nɛdómba naá bɛɛnyɔ́ɔ. 49 Gicele gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɛ́ táŋɛ́ gímmue go gindukíi gá mɔtɔ na uŋunyí mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ go nɛdómba naá bɛɛnyɔ́ɔ." 50 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go ŋa bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ; bá báá ŋaáa nɔ́ɔ. 51 Kɔ́ɔ na budúgú moánɛ bɔ́ɔbɔ, Kanɛ Mesúge go húmie náa Egíbítene baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, aŋa ɛlɔŋɔ yabɔ́ ya bidé ɛ mbaá lɛ.