Capítulo 3

1 Ja̧u̧mä̧ päinäcu̧sä̧: "Ttö̧ja̧sa̧ i̧tti̧, cuiti cu̧'o̧cui̧'ä̧ji̧tä̧. Cuiti cuyäruba, ja̧u̧nu̧ o'ca'atä ucuocuäji Israel ttö̧ja̧ ttö̧jo̧mȩ." 2 Ja̧hua̧nö̧ ja̧'a̧ttö̧ ucuocuäjisä, ja̧u̧tä̧ jä̧'a̧ cuyäruba chucunä iyäjimä. 3 Ja̧u̧mä̧ päinäcusä: "¡Ttö̧ja̧sa̧ i̧tti̧, cu'cäbiyuna'inä cu̧cuä̧ba̧'i̧nä̧ sucuädi'önä cuitti piba cuyäruba ttö chiyäbattö!" ja̧hua̧nä̧tä̧ cuinösä̧, ja̧hua̧nö̧ chucuomenämä maya 'cua̧rö̧nä̧ sa̧di̧na̧'a̧ chättömä. 4 Ja̧hua̧nö̧ ja̧'a̧ttö̧ ja̧u̧mä̧ päinäcu̧sä̧: Ttö̧ja̧sa̧ i̧tti̧, Israel ttö̧ja̧ ttö̧ja̧'a̧cu̧ täi jahuätörö ttö pädaji ucuocu. 5 ¡Ucumä korotö cui̧huȩnȩ i̧micu̧nä̧ ucuocuätö ttidepiyura̧'a̧mä̧ huetococujä, ja̧hua̧nö̧ jo̧ca̧'a̧ Israel ttö̧ja̧ ttidepiyura̧'a̧tä̧, 6 tturuhuo'inä ja̧hua̧ta̧'a̧nö̧ tti̧huȩnȩ'i̧nä̧ cuieru'unä ucuocuätöra̧'a̧mä̧cö̧ pättö cuä̧ju̧cuä̧cua̧'a̧nö̧! Ja̧hua̧nö̧ ja̧'a̧nö̧ ja̧'a̧nä̧ ucuru jahuätö ttö̧ja̧'a̧ huedöttömä, jahuätömä ucuru ä̧ju̧cua̧ja̧tö̧. 7 Ja̧hua̧nö̧ ja̧'a̧nä̧ Israel ttö̧ja̧mä̧ ttä̧ju̧cu̧ juiyö'anä hua̧jä̧, jahuätömä ttörö'inä ttä̧ju̧cu̧ juiyö'a̧nö̧ huotö. Ja̧hua̧nö̧tä̧ huotö Israel ttö̧ja̧mä̧ ttamucuädö'inä ttamiso'qui'inä 'quiätö. 8 ¡Ja̧'hua̧nö̧ ja̧'a̧ttö̧ Ttömä jȩchi̧nä̧cu̧jä̧ pä̧i̧cuä̧tö̧ tti'ä 'cua̧rö̧nä̧ jahuätö tti'ä 'cua̧rö̧nä̧ ja̧'hua̧ta̧'a̧nö̧ ucu cu'ocuorä rö̧ä̧nä̧ 'quiyönä jitö ttuocuorä jö̧ta̧'a̧nö̧. 9 ¡Ttömä jȩchi̧nä̧cu̧jä̧ ucu cu'ocuorämä diamante jä̧'i̧nö̧'a̧nö̧, yabocunä̧nö̧ rö̧ä̧nä̧ 'quiyönä ido'qui jö̧ta̧'a̧nö̧. yecuecuättö ja̧'hua̧nö̧ ja̧'a̧nä̧'i̧nä̧ cua̧'cua̧ tta̧cuȩcuä̧ tti'änä ttö̧ra̧huä̧rö̧'inä, jahuätömä ttihueye ttö̧ra̧huä̧rö̧mä̧. 10 Ja̧'hua̧nö̧ ja̧'a̧ttö̧ ja̧u̧mä̧ päinäcusä̧: ¡Ttö̧ja̧sa̧ i̧tti̧ o'cajuiyönä huȩnȩ ttö jidähuäjimä , ucu cuami iso'quinä 'cucuächi'önä emi ja̧'hua̧ta̧'a̧nö̧ adiu ä̧ju̧cui̧ cuä̧ja̧nä̧mä̧! 11 Ja̧'hua̧nö̧ ja̧'a̧ttö̧ täi cuahuaruhuä tti̧rȩjä̧ttö̧ rä'epö tticuinäö̧ ttö̧ja̧mä̧, ja̧'hua̧ta̧'a̧nö̧ ucuocuittö. Ji'ähuittö jahuätörö: Pa̧'a̧nö̧ pä'ato Tu̧ru̧hua̧ Diosmä ja̧'hua̧nö̧ ucuru ttö̧ju̧cu̧ttö̧mä̧ ttä̧ju̧cuä̧cuo̧tö̧ ja̧'hua̧nö̧ jö̧ juiyöttömä ä̧ju̧cuo̧co̧tö̧. 12 Ja̧'hua̧nö̧ ja̧'a̧ A̧'hua̧ru̧hua̧mä̧ äräbe'inä̧cu̧sä̧, ja̧'hua̧nö̧ jo̧mȩnä̧ chabo ja̧'a̧cu̧ttö̧mä̧ ji̧yȩtȩ rä̧mi̧pi̧na̧'a̧ rȩjȩ ma̧ä̧cha̧'a̧ rä̧mi̧pa̧'a̧ jä̧'i̧nö̧'a̧nö̧: "¡TÖ̧Ä̧NÄ̧HUA̧ ö̧jo̧mȩttö̧ usärömä adihuomenä̧tä̧ jä̧cua̧'a̧!" 13 Ja̧u̧ rä̧mi̧pö̧mä̧ tta̧'cua̧ ku̧nä̧rä̧tö̧ ttöjuhuabiyä karabäcu meä̧huä̧cha̧'a̧ rä̧mi̧pi̧na̧'a̧, ja̧'hua̧ta̧'a̧nö̧ käräu jähuä jahuätönä ka̧cu̧'inä ja̧'hua̧nö̧tä̧ rȩjȩ ma̧ä̧cha̧'a̧ rä̧mi̧pa̧'a̧ jä̧'i̧nö̧'a̧nö̧ pä̧i̧cu̧nä̧ rä̧mi̧pi̧na̧'a̧. 14 A̧'cua̧ru̧hua̧mä̧ äräbe'opo'ö ȩpi̧nä̧cu̧sä̧, ja̧'hua̧nö̧ ja̧'a̧ cha̧'cua̧nä̧mä̧ chami sura'atä 'chi̧nö̧sä̧, juhua'amä TÖ̧Ä̧NÄ̧HUA̧ huea'anä chö̧jo̧mȩnä̧ jȩchö̧ juiyö'anö jö̧ pä̧i̧cu̧nä̧ hueäcu! 15 Ja̧'hua̧nö̧ jä̧cu̧ Tel Abib ötahuiyänä cärenä pȩjä̧tö̧ Quebar ajettö 'cäte ttö̧ja̧cuo̧mȩcu̧ 'chi̧nö̧sä̧, ja̧'hua̧nö̧ ja̧'a̧ ju̧huȩnȩtä̧ jahuätöcu 7nö mo̧ro̧ jo̧mȩnä̧ ki̧nö̧sä̧ ye'ecu korojuei'inä jȩcho̧ca̧'a̧tä̧. 16 Sietenö mo̧ro̧ 'cuäopäji o'ca'a TÖ̧Ä̧NÄ̧HUA̧MÄ̧ i̧huȩnȩ ucuocuinä̧cu̧sä̧: 17 Ttö̧ja̧sa̧ i̧tti̧, ttömä chu̧ju̧ni̧nä̧cu̧jä̧ Israel ttö̧ja̧rö̧ to̧'cuä̧ra̧ pä'ö, ja̧'hua̧nö̧ ja̧'a̧ttö̧ ttö chi̧huȩnȩ cuä̧ju̧cuo̧mȩnä̧mä̧, 'cuä̧o̧pä̧cuȩmä̧ jicuähuajä̧. 18 Ttö suronä jȩpö̧rö̧ pädomenämä: Isopäi'önätä̧ 'corujuhuocuächä̧cua̧jä̧, suronä jȩpä̧ji̧rö̧ suronä jȩä̧ji̧ cädi'ö ö̧jö̧nä̧ jicuähuoca'attö, ja̧u̧mä̧ suronä jȩä̧ji̧nä̧tä̧ toe'ächä̧cua̧, ja̧'hua̧nö̧ jö̧ttö̧mä̧ toe'ächäjueimä ucutä cuimitäunä jȩchä̧cua̧jä̧. 19 Ja̧'hua̧nö̧ ja̧'a̧nä̧ suronä jȩpö̧rö̧ 'cuä̧o̧pä̧cuä̧ jicuäuttömä ja̧'hua̧ta̧'a̧nö̧ suronä jȩä̧ji̧ cädi'oca'a jö̧ttö̧mä̧, ja̧u̧mä̧ surojö jȩä̧ji̧nä̧tä̧ toe'ächä̧cua̧, ja̧'hua̧nö̧ ja̧'a̧nä̧ ucu cua̧'cua̧rö̧mä̧ toe'oca'a jä̧cua̧'a̧. 20 Ya̧tȩ ttö̧ja̧'i̧sa̧ adiu jȩö̧ jaropi'ö suronätä̧ jeöttömä̧, ttö ja̧u̧ ä'ca jo̧mȩ chutu'anö ja̧'a̧ ido'qui äcuächi'ö ma̧a̧ päö, pidemä 'corujuoächä̧cua̧tó. Tocu pä'ö ucutä ro̧cuȩpo̧ca̧'a̧ jä̧ji̧ta̧'anö, pidemä 'corujuoächä̧cua̧ suronä jȩä̧ji̧tä̧cu̧tä̧, ttömä ja̧u̧ adiu jȩä̧ji̧mä amucuädocö chä̧cua̧sä̧, ja̧u̧ toeö micuämä ucurutä ro̧dȩpä̧cuä̧sä̧. 21 Ja̧'hua̧nö̧ ja̧'anä ucu ja̧u̧ adiu jȩpö̧rö̧ yabonömä suronämä jȩ'cuä̧ pä'ö jicuäuttömä, ja̧'hua̧nö̧tä̧ ja̧u̧mä̧ yabonömä surojömä jȩpo̧cö̧ jä̧cua̧, isopäi'önätä̧ ja̧u̧mä̧ ö̧jä̧cua̧ täcö 'cuäopä̧cuȩmä̧ ji̧'ä̧cuä̧hua̧ ja̧'a̧ttö̧; ja̧'hua̧ta̧'a̧nö̧ ucumä cuamönä pa̧ja̧tö̧tä̧ cua̧'cua̧rö̧mä̧ ki̧'i̧pö̧nä̧ jȩpä̧ji̧jä̧." . 22 Ja̧'hua̧nö̧ ja̧'a̧ttö̧ TÖ̧Ä̧NÄ̧HUA̧ u̧mö̧mä̧ ttönätä̧ ki̧na̧'a̧ ja̧'ha̧nö̧ ja̧'a̧ päinäcu̧sä̧: ¡Ä̧rä̧mi̧'i̧! ¡Meje'cara̧'a̧ täi Ttömä juorötä chucuäcua̧jä̧! 23 Ttömä ä̧rä̧mä̧chö̧ meje'cara̧'a̧cu̧ 'chi̧nö̧sä̧, ju̧huȩnȩtä̧ ki̧na̧'a̧ TÖ̧Ä̧NÄ̧HUA̧ usärömä, Quebar aje jäyotocuttö usärö tochinö jinö̧mä̧, ja̧'hua̧nö̧ ja̧'a̧ttö̧ chi'ä rȩjȩcu̧ päi'önä chihue'quiyönä kä̧mä̧di̧nö̧sä̧. 24 A̧'cua̧ru̧hua̧ ttorö ichi'ö chö̧jä̧pi̧yä̧na̧ cä'epö ucuocuäjäcusä, pa̧'a̧nö̧ pä'aji: "cuojusodera̧'a̧ ppettädäcuähui'ö cu̧'a̧ tä'i, Ttö̧ja̧sa̧ i̧tti̧, jitämä, 25 jahuätömä ucuru ttusäcuotö änuchurä röäräcu räcuopö juiyönä jeru'unä ttö'cä̧tȩnä̧ cu̧ja̧'a̧cu̧ pä'ö. 26 Ttötä jȩchä̧cua̧sä̧ cui̧nȩ'i̧nä̧ cuäcäcu jäbecuächönä, cucuocu juiyänä, jahuätörö cu̧ro̧huä̧rö̧ juiyönä, jahuätömä jarodäcuähuä ttö̧ja̧ jö̧nä̧tä̧ ka̧cuä̧tö̧. 27 Ja̧hua̧nö̧ ja̧'a̧nä̧ pä'äjita'anö ucucu chucuocuomenä cuämä ba̧dȩpä̧cua̧jä̧ jahuätörö päcua pä'ötä: ' Pa̧'a̧nö̧ pä'ö ujutu TU̧RU̧HUA̧ TÖ̧Ä̧NÄ̧HUA̧MÄ̧ '. Ä̧ju̧cuä̧tö̧mä̧, ä̧ju̧cuä̧tu̧cui̧; ä̧ju̧cuo̧co̧tö̧mä̧ cuä̧ju̧cuä̧tu̧cuä̧, ¡Jahuätömä jarodäcuähuä tto̧ja̧tä̧ huotö!"